Časté otázky
Povinnosti zamestnávateľa, história PZS, posúdenie zdravotného rizika, preventívne prehliadky a rozdiel medzi BOZP a PZS.
Áno. Povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu nezávisí od počtu zamestnancov. Podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. musí každý zamestnávateľ v spolupráci s PZS zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika a vypracovanie posudku o riziku s kategorizáciou prác.
Podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. sa posúdenie pri prácach druhej kategórie vykonáva najmenej raz za 24 mesiacov, pri prácach tretej a štvrtej kategórie najmenej raz ročne.
Pri prácach prvej kategórie zákon neurčuje pravidelný interval. Pri každej kategórii je však opätovné posúdenie povinné, ak sa zmenia pracovné podmienky spôsobom, ktorý môže ovplyvniť zdravotné riziko alebo kategóriu práce.
Podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. sú pri prácach tretej kategórie povinné raz za dva roky a pri prácach štvrtej kategórie raz ročne.
Pri prácach prvej a druhej kategórie vzniká povinnosť, ak to ustanovuje zákon alebo osobitný predpis: napr. pri nočnej práci najmenej raz ročne, pri obsluhe VZV najneskôr každých päť rokov, pri expozícii karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom v druhej kategórii raz za tri roky a pod.
Pri práci druhej kategórie je prehliadka povinná napr. aj vtedy, ak ju zamestnanec nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.
BOZP sa zameriava najmä na bezpečnosť práce a predchádzanie pracovným úrazom. PZS posudzuje zdravotné riziká, zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami a prispieva k prevencii chorôb z povolania.
BOZP vychádza najmä zo zákona č. 124/2006 Z. z., pracovná zdravotná služba zo zákona č. 355/2007 Z. z. Obe oblasti sa vzájomne dopĺňajú.
Nie. Pracovná zdravotná služba nie je novou povinnosťou. V slovenskej legislatíve bola výslovne upravená ako preventívna a ochranná služba už zákonom č. 124/2006 Z. z., účinným od 1. júla 2006. Na tento právny rámec nadviazal zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý dnes upravuje hlavné povinnosti zamestnávateľov vo vzťahu k PZS. Pravidlá sa odvtedy viackrát menili, samotný princíp však novinkou nie je. To, že PZS od zamestnávateľa doteraz nikto nevyžadoval, neznamená, že sa naňho zákonná povinnosť nevzťahovala.
Ochrana zdravia pri práci má na Slovensku ešte dlhšiu históriu. Podľa historického materiálu RÚVZ Banská Bystrica vznikali ústavy pracovného lekárstva v Bratislave, Martine a Košiciach už v rokoch 1949 až 1953 a pred rokom 1990 fungovala aj sieť závodných zdravotníckych zariadení. Dnešná PZS síce nie je totožná s vtedajšou závodnou zdravotnou starostlivosťou, ale nadväzuje na dlhú tradíciu pracovného lekárstva a ochrany zdravia pri práci.
Nejde ani o slovenskú osobitosť. Základným a naďalej účinným európskym predpisom je rámcová smernica Rady 89/391/EHS, ktorá vyžaduje zabezpečenie ochranných a preventívnych služieb a primeraného zdravotného dohľadu nad zamestnancami. Na túto smernicu nadväzujú osobitné smernice upravujúce ochranu zamestnancov pred konkrétnymi rizikovými faktormi. Každý členský štát EÚ tieto požiadavky premieta do svojho právneho systému, preto sa názov, organizácia aj rozsah obdobných služieb môžu medzi jednotlivými krajinami líšiť.
Máte otázku?